Jan Cernansky

Mimomanželské kontakty a mimomanželské vzťahy tradične pomenované pojmom nevera predstavujú v manželskej terapii závažnú a častú problematiku. V ich vplyve na manželský vzťah zohráva dôležitú úlohu to, v akom vývojovom štádiu manželstva k nevere došlo, či ide o záležitosť prevažne sexuálnu alebo emocionálnu, resp. či ide o náhodný kontakt, sexuálnu promiskuitu alebo dlhotrvajúci vzťah k jednej osobe. Všetky druhy nevery ohrozujú manželstvo možnosťou akútnej alebo chronickej citovej reakcie oklamaného partnera, ak dôjde k jej odhaleniu. Dlhotrvajúci mimomanželský vzťah naviac ohrozuje manželstvo nebezpečím vzniku emocionálnej závislosti neverného partnera na mimomanželskom partnerovi.

Definovať neveru je dosť zložité, pretože jej ponímanie je pre každé manželstvo individuálne. Vo všeobecnosti v našom kultúrnom kontexte ju definujeme ako milostný pomer s inou osobou, ako tá, s ktorou žijeme v manželskom zväzku.

Rozoznávame niekoľko základných typov nevery, z ktorých sú niektoré viac a niektoré menej ovplyvniteľné poradenským procesom.

1.ODSKOK – jednorázová, často náhodná záležitosť bez citového vzťahu, je to „využitie“ resp. podľahnutie príležitosti bez prítomnosti citov. Nie je tu viazanie sa na konkrétnu osobu. Môže byť dôsledkom potreby dokázať si vlastnú sexuálnu schopnosť alebo dôsledkom sexuálnej núdze (odlúčenie manželov...).

2.DOBRODRUŽSTVO – tu hrá dôležitú rolu sexuálna zvedavosť, snaha o spestrenie života, po poznaní nového. Jej cieľom nie je otriasť manželstvom žiadneho z partnerov. Je krátke, nezáväzné a je vnímané ako prechodný doplnok k manželskému vzťahu.

3.VZŤAH – dlhodobý pomer, pri ktorom vzniká citová väzba. Má svoje vývojové štádiá podobajúce sa štádiám manželského vzťahu. Tým, že pri tomto type nevery sú v danom vzťahu obaja jej aktéri citovo zaangažovaní, vzniká problém dvojitého života a vzniku akéhosi alternatívneho manželstva.

Jednou z najčastejších otázok klientov, ktorí sa ocitli v polohe podvádzaného partnera je pýtanie sa PREČO? PREČO MI TO PARTNER UROBIL? AKÝ MAL NA TO MOTÍV? ČO HO K TOMU VIEDLO?


Z vlastnej psychologickej praxe môžem povedať, že existuje veľké množstvo typov motivácií nevery. Za najrozšírenejšie môžeme považovať napríklad:

1. Túžbu po zmene a po úniku z prostredia, v ktorom je človek nespokojný so sebou, či svojím partnerom a naivne túto spokojnosť hľadá v náručí niekoho iného, namiesto toho, aby túto nespokojnosť riešil konštruktívnymi spôsobmi.

2. Potreba zbaviť sa pocitov neistoty a menejcennosti, čo súvisí so snahou kompenzovať neúspechy a zlyhania z iných sfér života vo sfére milostnej. Človek je už raz taký, že potrebuje mať pocit úspechu, pocit, „že na to mám“ a vratká pôda mimomanželských vzťahov je pre tento účel často lákavá.

3. Panika životného bilancovania – to je často ďalší z motívov nevery. Je to stav uvedomovania si, keď „unikajú šance mladosti“ a to vedie k túžbe po zmene a po nových zážitkoch. Často ide o pocit prázdneho hniezda zužujúcich sa príležitostí. Hovorí sa tomu aj fenomén zatvárajúcich sa dverí.

4. Neraz motivácia je ÚČELOVÁ – keď cieľom nevery je „potrestanie“ partnera, napríklad pre jeho nevšímavosť, neochotu tráviť spoločne voľný čas. Cieľom môže byť podnietenie jeho žiarlivosti a záujmu zo strany partnera.

5. Citová deprivácia – keď nevera je dôsledkom citového strádania v manželstve, ak ide o určité prejavy vzájomného odcudzenia sa, nezáujem jednej strany o svojho partnera, alebo ak ide o idealizované hľadania „pravej lásky“ u citovo labilných ľudí. To je napríklad aj princíp kúpeľových lások. Ak som doma s niečím nespokojný, ak mi u partnera niečo chýba a nekomunikujeme o tom, hrozí riziko, že napr. v kúpeľoch stretnem človeka, ktorý mi túto chýbajúcu potrebu nasýti a som zrazu v siedmom nebi. Odtiaľ je iba skok k milostnej afére, pričom si neuvedomujem, že v iných oblastiach spoločného života mi môj partner vyhovuje. Avšak v danej chvíli som oslepený naplnením potreby, ktorú som dlhodobo strádal. A problém je na svete.